Snímek dne
Zachycen
ČAM Leden 2015
Česká astrofotografie měsíce
Kometa C/2014 Q2 Lovejoy
Peter Aniol, Miloslav Druckmüller
|
|
|
| Kvadrantidy 2009 |
2009.01.02 09:32 |
Dňa 3. januára 2009 nastane maximum meteorického roja Kvadrantidy. Okamih maxima je predpovedaný na 13:50 SEČ, avšak v noci z 2. na 3. 1. budeme môcť pozorovať zvýšenú aktivitu tohto roja. Pozorovanie meteorov nebude rušené svitom Mesiaca, nakoľko zapadá 2. 1. 2009 1,5 hodiny pred polnocou. |
Maximum meteorického roja Kvadrantidy bude najlepšie pozorovateľné zo západných oblastí Severnej Ameriky, z ostrovov na severe Tichého oceánu a z východných oblastí Ruska. Z nášho územia budeme môcť pozorovať vzostupnú časť hlavného maxima, pričom bude dobre pozorovateľné maximum slabších meteorov, ktoré môže nastať až 14 hodín pred hlavným maximom (maximum jasných meteorov).
Kvadrantidy sú každoročným rojom s veľmi vysokou frekvenciou, ktorá dosahuje v priemere 120 meteorov za hodinu. Frekvencia sa z dôvodu nerovnomerného rozloženia hmoty na dráhe roja pohybuje v rozmedzí 60 až 200 meteorov za hodinu. Maximum býva pomerne ostré, avšak môže trvať až 2 hodiny. Roj má vysoký podiel jasných meteorov a je aktívny 1. - 5. 1. s maximom okolo 3. 1. Meteory tohto roja vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou približne 41 km/s. Materským telesom Kvadrantíd je pravdepodobne kométa 96P/Machholz s obežnou dobou 5,2 roka. Predpokladaný návrat kométy k Slnku je v roku 2012.
Radiant, miesto na oblohe z ktorého meteory zdanlivo vyletujú, leží dnes už v neexistujúcom súhvezdí Kvadrant (lat. Quadrans Muralis). Pôsobením Jupitera je tento prúd meteoroidov postupne posúvaný od dráhy Zeme, takže za 1000 rokov už vôbec nebude existovať. Polohou najbližšie k jeho radiantu je hviezda β Boo (Nekkar). Radiant roja je v našich zemepisných šírkach cirkumpolárny, čo znamená, že nikdy nezapadá pod obzor. Večer je však pomerne nízko nad obzorom a počas noci pomaly stúpa. Večer je preto šanca vidieť zopár veľmi dlhých a jasných meteorov, takzvaných dotykových meteorov (earthgrazers).
Kvadrant, bolo súhvezdie, ktoré zaviedol Jérôme Lalande v roku 1795, nachádzalo sa medzi súhvezdiami Pastier a Drak. Dnes už neexistuje, ale je po ňom pomenovaný meteorický roj Kvadrantidy. Prvýkrát boli Kvadrantidy zaznamenané v roku 1839.
Zdroj:
IMO |
|
|
Mikušinec Roman
Zobrazeno: 5701x
Tisk
|
|
Zvířetníkové světlo, Venuše a Mars: To vše je nám nyní dostupné po setmění. Stačí jen jasná průzračná obloha a pokud možno tmavý výhled k západu, protože kvůli světlu z měst prostě toto slabé světlo jen tak neuvidíme. Jasnou Venuši si ale můžeme vychutnat poměrně vysoko na jihozápadě ještě za světla. Kousek nad ní je slabší Mars. Fotil Vilém Heblík na Pardubicku.
 | | 02.17 21:22 | Astro | M. Gembec |
Detail jádra komety: Rosetta se prosmýkla jen asi 6 km od jádra komety 67P a pořídila zajímavé detailní záběry. Něco už je k vidění na webu ESA. Zdroj.
 | | 02.16 21:06 | Astro | M. Gembec |
| Hlubinami vesmíru s Doc. Miloslavem Zejdou, o dvojhvězdách 1. díl: Premiéra v sobotu 7. února ve 20 hod. na TV Noe. Bližší info včetně repríz | | 02.05 12:40 | Nezařazeno | M. Gembec |
| VISTA – pohled skrz Mléčnou dráhu: Nový infračervený snímek mlhoviny Trifid odhaluje vzdálené proměnné hvězdy.
Zdroj: ESO | | 02.05 10:35 | Astro | M. Gembec |
Archiv novinek
|
