logo ČAS

Česká astronomická společnost

Registrace k odběru novinek
Domů ČAS Články Akce Obloha Download Rady Media Kontakt

Snímek dne
Zachycen
ČAM Leden 2015
Česká astrofotografie měsíce
Kometa C/2014 Q2 Lovejoy
Peter Aniol, Miloslav Druckmüller
Kometa C/2014 Q2 Lovejoy Foto: Peter Aniol, Miloslav Druckmüller
Slunce a Měsíc
Slunce fáze Měsíce
Na obloze
Sú planétky-zabijáci uveznení v Lagrangeových bodoch? 2009.03.11 09:49

stereo Misia STEREO, pozostávajúca z dvoch observatórií, ktoré boli vypustené s cieľom študovať výrony koronálnej hmoty (CME) a slnečný vietor, sa blíži k libračným oblastiam L4 a L5 sústavy Zem – Slnko.

Dvojičky STEREO (Solar Terrestrial Relations Observatory) obiehajú okolo Slnka po veľmi podobnej obežnej dráhe ako Zem, avšak jedna približne 45° pred ňou a druhá 45° za ňou. Družica letiaca "pred" Zemou je označená ako STEREO-A (z ang. ahead, vpredu), družica "za" Zemou ako STEREO-B (z angl. behind, za). Táto unikátna poloha im umožňuje študovať slnečno-pozemské prostredie v neobyčajných detailoch s jedinečným výhľadom na Slnečnú sústavu zo vzdialenosti 1 AU. V súčasnosti sa družice STEREO chystajú vstúpiť do oblastí libračných bodov L4 a L5, kde by okrem štúdia Slnka mohli pátrať po nebezpečných asteroidoch, ktoré by mohli ohroziť Zem.

lagrange Libračné alebo aj Lagrangeove body predstavujú v planetárnych sústavách gravitačne stabilné lokality. Sú to miesta, kde sa gravitačné sily sústavy telies vzájomne vyrovnávajú. Lagrangeových bodov existuje v sústave Zem – Slnko päť. Tri z nich sa nachádzajú na spojnici Zeme a Slnka (L1 až L3), z ktorých prvé dve sú približne vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov od Zeme (L1 bližšie k Slnku a L2 ďalej od Slnka), kým tretí je na odvrátenej strane Slnka (približne vo vzdialenosti Slnko-Zem, tj. 1 AU). Lagrangeove body L4 a L5 ležia v rovine, v ktorej Zem obieha Slnko. L4 leží pred a L5 za Zemou, vytvárajúc so Slnkom a Zemou presne rovnostranný trojuholník. S Lagrangeových bodov sú gravitačne najstabilnejšie a pre telesá, ktoré do nich vstúpia predstavujú dokonalé gravitačné pasce. Ďalšou zvláštnosťou týchto bodov je, že ich geometrické usporiadanie voči Zemi a Slnku sa nemení, to znamená, že sa pohybujú spolu so Zemou a vytvárajú tak akúsi sieť. Lagrangeové body nájdeme aj pri iných planétach Slnečnej sústavy, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú skupiny asteroidov. Napríklad pri planéte Jupiter sa v bodoch L4 a L5 nachádzajú skupiny asteroidov pomenované Trójania a Gréci. Otázkou tak ostáva, či aj Lagrangeových bodoch L4 a L5 nachádzajúcich sa v sústave Zem – Slnko sa nachádzajú nejaké telesá. Niektorí vedci tvrdia, že prítomnosť asteroidov v bodoch L4 a L5 je viac ako pravdepodobná a to aj napriek tomu, že doteraz sme v týchto oblastiach žiadne asteroidy nepozorovali.

Vedci predpokladajú, že v Lagrangeových bodoch L4 a L5 by mohol byť uväznený materiál, ktorý tu uviazol počas vývoja Slnečnej sústavy. K bodom L4 a L5 v súčasnosti smerujú dvojičky STEREO, ktoré by mali gravitačne mŕtvu zónu preskúmať. Družice misie STEREO by mali týmito oblasťami iba preletieť. Uvažovalo sa aj nad možnosťou ich zotrvania v týchto oblastiach, no brzdiaci manéver by vyžadoval príliš veľa paliva, ktoré sa môže ešte zísť. Prelet oblasťami L4 a L5 im bude trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých, okrem svojho hlavného vedeckého programu, budú pátrať po prípadných asteroidoch. Misia bola primárne konštruovaná k štúdiu výronov koronálnej hmoty (CME) a k štúdiu energeticky nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka. Optické vybavenie misie STEREO je však dostatočné aj k prehľadávaniu okolitého priestoru a tak by im nemalo robiť hľadanie „kusov skál“ problémy.

zrazka Podľa teórie publikovanej v roku 1984 je Mesiac dôsledkom obrovskej zrážky Zeme s telesom s rozmermi Marsu v ranných štádiách jej vývoja. Zrážka vymrštila na obežnú dráhu Zeme obrovské množstvo roztavených hornín pochádzajúcich z oboch telies. Horniny utvorili prstenec z horúceho materiálu, z ktorého sa sformoval Mesiac v pôvodnej vzdialenosti asi 20 tisíc kilometrov od Zeme. Odvtedy sa od Zeme pomaly vzďaľoval a jeho vzďaľovanie pokračuje dodnes. V tejto teórii je problematický pôvod telesa, ktoré sa so Zemou zrazilo. Pokiaľ by takéto teleso prišlo z ďaleka, malo by príliš vysokú energiu, čo by pri zrážke skôr spôsobilo zánik planéty Zem. Objekt sa teda skôr sformoval niekde v blízkosti Zeme. Mohlo sa takéto teleso vytvoriť v libračných bodoch L4 a L5? Ak áno, muselo byť nejakým spôsobom vykopnuté z gravitačného ostrova smerom k Zemi a následne sa s ňou zraziť, čoho výsledkom bol už spomínaný vznik Mesiaca.

Misia STEREO tak môže okrem unikátnych meraní Slnka vykonať veľmi dôležité objavy v Lagrangeových bodoch sústavy Zem – Slnko. Nám ostáva iba dúfať, že tieto oblasti nebudú prepchaté uväznenými asteroidmi a STEREO z nich vyviazne bez ujmy.

Zdroj:
Universe Today
  Mikušinec Roman   Zobrazeno: 6302x   Tisk
Bolid a meteorit s rodokmenem 9. 12. 2014
Žereme vesmír@Hvězdárna a Planetárium Brno

Slovníček pojmů
Složky a projekty ČAS

Zvířetníkové světlo, Venuše a Mars: To vše je nám nyní dostupné po setmění. Stačí jen jasná průzračná obloha a pokud možno tmavý výhled k západu, protože kvůli světlu z měst prostě toto slabé světlo jen tak neuvidíme. Jasnou Venuši si ale můžeme vychutnat poměrně vysoko na jihozápadě ještě za světla. Kousek nad ní je slabší Mars. Fotil Vilém Heblík na Pardubicku.
02.17 21:22 Astro M. Gembec

Detail jádra komety: Rosetta se prosmýkla jen asi 6 km od jádra komety 67P a pořídila zajímavé detailní záběry. Něco už je k vidění na webu ESA. Zdroj.
02.16 21:06 Astro M. Gembec

Hlubinami vesmíru s Dr. Adélou Kawka: Nově v archivu TV Noe
02.11 12:14 Astro J. Suchánek

Hlubinami vesmíru s Doc. Miloslavem Zejdou, o dvojhvězdách 1. díl: Premiéra v sobotu 7. února ve 20 hod. na TV Noe. Bližší info včetně repríz
02.05 12:40 Nezařazeno M. Gembec

VISTA – pohled skrz Mléčnou dráhu:

Nový infračervený snímek mlhoviny Trifid odhaluje vzdálené proměnné hvězdy.

Zdroj: ESO

02.05 10:35 Astro M. Gembec

Archiv novinek
Astro.cz v cizím jazyce