TrES-1b je extrasolárna planéta veľkosti Jupitera, ktorá obieha hviezdu 12. magnitúdy, spektrálnej triedy K0V. Objavená bola v roku 2004 pomocou tranzitnej metódy vyhľadávania exoplanét. Fotometrické anomálie sa pozorujú od jej objavu, pričom došlo k viacerým interpretáciám pozorovaných anomálií. Fotometrické anomálie zachytil aj HST. Ten zistil, že tesne pred centrom tranzitu dochádza k zjasneniu s veľkosťou 2,7 ± 0.2 mmag. Profesionálne a amatérske pozorovania, ktoré boli zozbierané a analyzované v priebehu roka 2006 dokumentujú zjasnenie s veľkosťou 5 mmag. Toto zjasnenie sa vyskytovalo na vzostupnej časti svetelnej krivky. V roku 2007 sa uskutočnilo pozorovanie sústavy s použitím 1,2 m ďalekohľadu. Pozorovalo sa nepretržite 9 dní, pričom boli zachytené tri tranzity. Bohužiaľ počas celého sledovacieho obdobia nebolo zachytené žiadne zjasnenie väčšie ako 1 mmag. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že počas sledovaného obdobia sa v mieste tranzitu nenachádzala žiadna hviezdna škvrna. Najnovšie pozorovania HST naznačujú, že za vznik anomálie sú zodpovedné studené hviezdne škvrny nachádzajúce sa na povrchu materskej hviezdy. V roku 2008 boli pomocou 1,5 metrového Kuiperovho ďalekohľadu (Univerzita v Arizone) pozorované dva po sebe idúce tranzity. V tomto prípade boli zachytené aj dve fotometrické anomálie. Prvé zjasnenie bolo zaznamenané 12.5.2008 v prvej polovici tranzitu a druhé 15.5.2008 v druhej polovici tranzitu.
 Svetelná krivka spolu s anomálnym zjasnením.
Pozorovaním skupín hviezdnych škvŕn na povrchu materskej hviezdy počas dvoch po sebe idúcich tranzitov exoplanéty je možné určiť rotačnú periódu hviezdy. Tak isto je možné určiť, či sú anomálne zjasnenia spôsobované prítomnosťou hviezdnych škvŕn alebo tranzitom dvoj planéty. Vykonaným pozorovaním a následnou analýzou svetelnej krivky bola stanovená rotačná perióda hviezdy na hodnotu 40,2 ± 0,1 dňa. Keďže v sústave dochádza k tranzitom raz za 3,05 dňa, bola migrácia a vývoj hviezdnych škvŕn v tomto prípade irelevantnou veličinou. To preto, že v danom časovom intervale by mohlo dôjsť k zmene polohy hviezdnej škvrny nanajvýš o desatinu uhlového stupňa. Pokiaľ predpokladáme 100% tmavosť hviezdnych škvŕn, môžeme veľmi ľahko odhadnúť hodnotu hviezdnej veľkosti v danom mieste. Za tohto predpokladu môžeme povedať, že počas pozorovania dosiahlo zjasnenie maximálnu hodnotu o výške 5,4 mmag, pričom pokles jasnosť v čase centra tranzitu dosiahol 25 mmag. Analýzou získanej svetelnej krivky bol stanovený minimálny priemer hviezdnej škvrny alebo skupiny škvŕn na povrchu materskej hviezdy na 6 priemerov Zeme. Z HST pozorovaní vyplynula veľkosť hviezdnej škvrny na úrovni 6,6 priemeru Zeme.
Ak by sme predpokladali, že k anomálnym zjasneniam dochádza vplyvom ďalšieho telesa v sústave, bola by situácia odlišná. A totiž, veľkosť a poloha zjasnení by bola úplne inakšia. Druhé rozjasnenie by proste nemohlo byť na tom mieste, kde bolo pozorované a nebolo by ani v takej veľkosti vzhľadom na periódu tranzitov 3,05 dňa. Anomálne zjasnenie však bolo viditeľné s rovnakým trvaním a veľkosťou pri oboch zákrytoch idúcich po sebe. Pozorovaná svetelná krivka je teda úplne v súlade so zakrývaním hviezdnej škvrny nachádzajúcej sa na povrchu hviezdy. Samozrejme je nepravdepodobné myslieť si, že sa táto škvrna nachádza na rovnakom mieste ako v roku 2004. Je však celkom isté, že povrch hviezdy TrES-1b pomerne často obsahuje aspoň jednu veľkú skupinu škvŕn.
Zdroj:
Arxiv.org
|
