 Medzi zaujímavými účastníkmi konferencie boli osobnosti ako Fotis Karamitsos a Jean-Jacques Dordain (hlavný riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry), vrátane predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, ktorý konferenciu otvoril a už vo svojom príhovore zdôraznil, že otázke využitia vesmíru sa venujú aj politici na najvyšších politických miestach, pričom investíciami do vesmíru získava Európska únia (EU) ekonomické výhody a dôveryhodnosť vo svete.
Bolo by ťažké a zdĺhavé prezentovať tu všetky výroky prednášajúcich. Dovoľte preto niekoľko myšlienok, ktoré na konferencii odzneli, doplnených o pár faktov na báze počutého. V nasledujúcich riadkoch uvediem niektoré z vyslovených ambícií, vízií a problémov Európy vo vesmíre, videných očami súčasných politikov a vedcov. Aj takto sa hľadajú cesty vpred alebo inými slovami: "s pomocou vedy, za plnej spoluúčasti politiky, pre ľudstvo, do vesmíru". Aj takto teda vníma vesmír Európa.
Vesmír a spoločnosť
V súčasnosti je vesmír o spoločnosti a nie iba doménou vedy a vedcov, ktorým je často veľmi tažko rozumieť, pričom vesmírna stratégia je politickým problémom a Európa musí spojiť svoje prostriedky k tomu aby bola úspešná. Vesmír je v Európe ekonomickou výzvou, kde zodpovednosť za vesmírne projekty spočíva na pleciach ESA (Európska vesmírna agentúra) a Európskej únie.
Je to o spolupráci, zodpovednosti a novom programe v mašinérii Európskej únie, kde motorom je Európska komisia, palivom je Európsky parlament a kolieskami sú ľudia vykonávajúci úlohy na regionálnych úrovniach. Regionálne stratégie sa musia posilniť, kedže všetky plány a rovnako aj problémy sa zhmotňujú práve na úrovniach jednotlivých a konkrétnych regiónov EU. Napríklad, až 70% všetkých výziev, ktorým EU čelí v oblasti globálneho otepľovania sa nachádza na regionálnych úrovniach. Pretrvávať by mala aj podpora univerzitám a centrám excelentnosti, ako neoddeliteľných základov všetkých vedeckých a priemyselných projektov.
Európske vesmírne projekty a problémy s nimi súvisiace
Európa vždy mala a stále má svoju vesmírnu identitu. Medzi hlavné európske úspechy patrí napríklad raketa Ariane, modul Columbus pre ISS (Medzinárodná vesmírna stanica) alebo EGNOS (v plnej prevádze od 1.októbra 2009). GALILEO a GMES sú dva hlavné budúce projekty EU (pozri nižšie), ktoré naštartujú ekonomický trh pomocou nových inovácií v oblasti služieb pre navigačné systémy a monitoring Zeme.
EU potrebuje efektívnejšie informovať verejnosť o výhodách, ktoré vesmír prináša, napríklad zdôrazňovaním dôležitosti GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) alebo argumentovať tým, že jej vesmír dokáže ušetriť veľké peniaze. Vesmírne aktivity sú ekonomickou príležitosťou. Celosvetový trh s aplikáciami pre technológie využívajúce GNSS predstavoval za rok 2000 objem peňazí vo výške 1 miliardy eur a 20 miliárd eur za rok 2005. Do roku 2025, trh s aplikáciami pre GNSS bude predstavovať iba v Európe objem vo výške 135 miliárd eur. Potrebujeme investovať viac do GNSS aplikácií a existujúce peniaze musia musia byť investované inteligentnejšie. Je tiež potrebné lepšie poznať názor potencionálnych používateľov týchto technológií.
Za účelom boja našej spoločnosti proti globálnemu otepľovaniu potrebujeme posilniť našu schopnosť predvídať, potrebujeme priniesť in-situ údaje, vesmírne údaje a modely bližšie a rýchlejšie dokopy, na čo potrebujeme fungujúce a udržateľné toky informácií.
Zjednodušiť by sa mali aj skratky pre vesmírne projekty, pretože v súčasnosti sú príliš komplikované, ťažko zapamätateľné, čo vedie k problémom pri ich predstavovaní verejnosti.
Priemysel je pripravený sa zúčastniť v budúcich vesmírnych aktivitách EU v mnohých oblastiach od investícií a marketingu, cez reklamu a udržiavanie dát za účelom zachovania služieb, až po udržiavanie návratnosti investícií od používateľov a údržbu operačných potrieb.
Na záver
 Vesmír už nie je luxus. EU dokáže priniesť rast a prosperitu. Vesmír je pre EU šanca spojiť sily, kde pridaná hodnota Európskej únie bude v zastrešovaní vesmírnych projektov. Žiaden štát EU osamote nie je schopný toho čo štáty v EU dokážu spolu. To prinesie spätne výhody pre jednotlivé štáty. EU musí byť rýchlejšia v kooperácii medzi vlastnými orgánmi, rozhodovať sa rýchlejšie, ustanoviť jasnejšie plány a navýšiť rozpočet na aktivity spojené s vesmírom. Vesmírne aplikácie pre verejnosť sú v EU v súčasnosti financované pomocou 7. rámcového programu FP7, ktorého rozpočet pre vesmír predstavuje 1.43 miliardy eur počas rokov 2007-2013. Popritom vyčlenila Európska komisia na vesmírne aplikácie a aktivity ďalších 2.6 miliárd eur, kde 1 miliarda pôjde na financovanie navigačného systému GALILEO. Dodatočných 2.4 miliárd eur bolo schválených v decembri 2007 ako garancia vypustenia systému GALILEO.
 Európe rozhodne nechýbajú ambície vo vesmíre ale musí si vyberať, kedže peniaze na všetko nemá. Existujú aj iné krajiny s ambíciami vo vesmíre (USA, Čína, Rusko, India). Na porovnanie, cielený ročný rozpočet NASA na rok 2010 presahuje 18 miliárd dolárov. Ročný rozpočet Číny pre vesmírne aktivity je zhruba 1/10 ročného rozpočtu NASA, čo je teda zhruba 1.7 miliárd dolárov. Ruský vesmírny program na roky 2006-2015 bude stáť približne 6.5 miliárd eur a s dodatočným financovaním ruského polohovacieho systému GLONASS znamená, že Rusko minie na vesmír v nasledujúcich 10 rokoch zhruba 16.3 miliárd eur.
Vesmír je symbolom úspechu Európskej únie. Koniec koncov si EU môže gratulovať k úspechom a existencii európskeho vesmírneho pokroku (Jean-Jacques Dordain).
EGNOS (Európsky Geostacionárny Navigačný Overlay Servis)
EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay Service) je primárne Európskou iniciatívou, realizovanou spoločnosťou Thales Alenia Space a ich partnermi, ktorá je prvým krokom k nezávislému navigačnému systému v Európe. EGNOS vylepšuje údaje z GPS (Global Positioning System). S EGNOS-som vzrástla presnosť určenia horizontálnej GPS polohy z 10m na 2m. Jeho servis je dostupný zadarmo a funguje v celej Európe. Pozemná infraštruktúra, na ktorej celý projekt stojí zahŕňa 50 staníc rozmiestnených po celej Európe, z ktorých väčšina prijíma signál z GPS a GLONASS (GLObal NAvigation Satellite System). Od nich sa signál posiela do údajových centier, ktoré počítajú potrebné korekcie pre signály z GPS. Štyri kontrolné centrá potom tieto korigované dáta prenášajú na tri geostacionárne satelity, ktoré spätne preposielajú správy konečným používateľom systému. Tento systém je síce závislý od signálu z GPS a GLONASS ale vydláždil cestu pre GALILEO, ktorý bude európskym polohovacím systémom, poskytujúcim všetko samostatne, spoľahlivo a nezávisle. V súčastnosti je systém EGNOS spravovaný ESSP (European Satellite Services Provider) a tak to zostane až do roku 2013, podľa zmluvy podpísanej Európskou komisiou.
EGNOS je predchodcom projektu GALILEO. EGNOS je civilný projekt na rozdiel od GPS, ktorý patrí Americkému ministerstvu obrany alebo GLONASS, ktorý je obdobným projektom ako je americké GPS v Rusku.
GALILEO
Vo vesmíre bude GALILEO pozostávať z 30 družíc na orbite okolo Zeme, ktoré budú poskytovať polohovacie informácie s presnosťou a spoľahlivosťou väčšou ako kedykoľvek predtým. GALILEO je skutočný civilný projekt a je jednou z vlajkových lodí európskych vesmírnych aktivít. Tento projekt bol vždy podporovaný Európskou úniou. GALILEO bol a stále je strategickým projektom s vysokou politickou prioritou, ktorý bude kompletne financovaný Európskou úniou. EU a ESA budú prijímať rozhodnutia o zmluvách na GALILEO pre priemyselné skupiny v nasledujúcich mesiacoch. Popri inom, služby GALILEO-a budú zahŕňať otvorený servis (Open Service), ktorý bude zadarmo a ktorý je cielený pre všetkých s presnosťou určovania polohy na Zemi do 1 metra a kódovaný komerčný servis (encrypted Commercial Service) schopný presnosti určenia polohy na centimetrových škálach.
Prvé dve experimentálne satelity projektu GALILEO, GIOVE-A a GIOVE-B boli vypustené v roku 2005 a 2008. Cieľom GIOVE-A je charakterizovať kritické technológie, ktoré už boli vyvinuté v ESA. GIOVE-B má za úlohu upresniť orbitu satelitov, testovať nové technológie a rezervovať frekvenčné pásma pre signály z GALILEO-a.
GMES (Globálny Monitoring Životného Prostredia a Bezpečnosti)
GMES (Global Monitoring for Enviroment and Security) je európskou iniciatívou pre globálny monitoring životného prostredia a bezpečnosti. Tento projekt bude mať za úlohu poskytovať údaje za účelom riešenia širokého okruhu problémov, vrátane globálneho otepľovania a monitoringu štátnych hraníc. Krajina, more a atmosféra - budú pozorované pomocou systému GMES, čo výrazne zlepší kvalitu a bezpečnosť nášho života. Služby GMES budú založené na údajoch pozorovania Zeme zhromažďovaných (popri iných terestriálnych a atmosférických projektoch) vesmírnymi satelitmi alebo takzvaným vesmírnym komponentom GMES (GMES Space Component). Tento komponent zahŕňa 5 typov nových satelitov, takzvaných sentinelov (Sentinels), ktoré sa v súčastnosti vyvíjajú v ESA špeciálne pre potreby projektu GMES.
- Sentinel-1 bude poskytovať údaje 24 hodín denne o počasí pomocou radarového zobrazovania
- Sentinel-2 bude poskytovať zobrazenia povrchu Zeme vo vysokom optickom rozlíšení
- Sentinel-3 bude poskytovať monitorovacie služby oceánu a povrchu Zeme
- Sentinel-4 a -5 budú poskytovať údaje o zložení atmosféry Zeme (Sentinel 4 z geostacionárnej polohy a Sentinel 5 z nízkej polárnej orbity). Predstava o Sentinele 4 a 5 je taká, že to budú iba inštrumenty inštalované na novej generácii meteorologických družíc EUMETSAT, čiže Meteosat Third Generation (MSG) and post-EUMETSAT Polar System (EPS)
Vypustenie prvých sentinelov Sentinel 1, 2 a 3 sa plánuje na roky 2012/2013.
Článek je převzat z kozmonautika.sk.
Reference:
[1] ec.europa.eu
[2] www.nasa.gov
[3] www.spacedaily.com
[4] www.esa.int
|
