"Smelou reťazovou krivkou dva kilometre vzduchom stá metrov nad zemou ide lano do výšky cesta pre malú kabínku vznášajúcu sa tíško ako aerostat cesta pre dôveru v mozgy a ruky, ktoré toto lano vedely zavesiť a napnúť … Dva a pol kilometra vysoko stojí žulová tvrdz, do boku poraneného, pokoreného končiara vsadená sklenými oblokmi do všetkých svetových strán pozerá..."

Citát z knihy Vysoké Tatry od autora Dr. Antonína Bečvářa

V dňoch 3. - 9. júla 2012 som mal možnosť zúčastniť sa letnej praxe na observatóriu Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Lomnickom štíte pod vedením RNDr. Jána Rybáka, CSc. Počas tohto týždňa som zažil tri zo štyroch ročných období, nádherný výhľad, takmer pravidelnú pohotovosť pri búrkach a mnoho ďalšieho...

Špičkové observatórium leží na druhom najvyššom, no zaručene najkrajšom štíte na Slovensku. Obklolesené tatranskými kotlinami, Kežmarským, Kolovým, Pyšným, Slavkovským a mnohými ďalšími štítmi a dolinami. Človeku sa na tomto miesta naskytá krásny pohľad na Gerlachovský štít, Rysy i na Kriváň. Keď krátko pred siedmou hodinou večer odíde posledná lanovka s turistami, stáva sa z tohto miesta hotová oáza pokoja. Vonku počujete len vietor. Vtedy nastávajú najkrajšie okamihy, ktoré si obyčajný turista nemôze vychutnať. Špicatý tieň štítu nad Slovenskom, nádherný západ a východ Slnka i prechádzku po horolezeckých chodníkoch s výhľadom na Hrebienok, Bilíkovu chatu, Téryho chatu a Päť spišských plies. Po západe Slnka, keď sa rozsvietia mestá, sa môžete naplno kochať pohľadom na mestá Vysoké Tatry, Poprad, Kežmarok. Pri dobrých podmienkach môžete vidieť až do vzdialenosti 360 km.

Observatórium na Lomnickom štíte bolo budované v rokoch 1957-1962. 14. septembra 1962 bolo zároveň uskutočnené prvé pozorovanie protuberancií koronografom ZEISS 20/300 cm s objektívom v prednej časti, ktorého pohybom môže pozorovateľ meniť ohniskovú vzdialenosť. O tri roky neskôr sa prvýkrát podarilo pozorovať pracovníkom aj emisnú korónu. September roku 1970 sa niesol v znamení dobudovania druhého koronografu, identického s tým starším. Obe prístroje boli robené na objednávku. Stoja na paralaktickej montáži od firmy Carl Zeiss z nemeckej Jeny. Výhodou takejto montáže je, že dokáže sledovať Slnko bez neustáleho pohýnania pozorovateľom. Zdalo by sa, že na to stačí hodinový pohon. Nestačí. Oba koronografy sa pod svojou vlastnou hmotnosťou mierne ohýbajú. Na korigovanie ohybu slúžia pointre, ktoré sú bližšie popísané nižšie. Vyspelé prístroje sú pred poveternostnými podmienkami chránené v kupole s priemerom 6 a výškou 5 metrov. K významným dátumom zaručene patrí aj 22. jún 2011, kedy bol oficiálne uvedený prístroj COMP-S do prevádzky.

Najdôležitejšie na celej praxi bolo pozorovanie. Nie kamzíkov či turistov. Pozorovanie Slnka. Konkrétne protuberancií v čiare H alfa vo vysokom rozlíšení. Prax sa začala príchodom lanovkou na Lomnický štít do výšky 2633 m. n. m. (najnovšie meranie z júna 2012). Plne nabalení sme sa dosť značne odlišovali od typických 50-minútových turistov. Aj tým, že som tu strávil 8620 minút. Prácou, oddychom, fotením (vyše 600 fotiek hovorí za všetko). Mojou náplňou práce bola asistencia pri pozorovaniach rýchlostných a magnetických polí protuberancií pravým z dvoch koronografom a pri testovaní prístroja COMP-S (Koronálny multikanálový polarimeter - Slovensko). Pozorovať COMP-om nie je jednoduchá záležitosť. My sme začínali stále pár minút po piatej ráno. Celý proces prípravy však prebieha ešte skôr po východe Slnka. Je potrebné spustiť všetky počítače, z ktorých väčšina sa fyzicky nachádza v serverovni na dolnom podlaží, elektroniku ovládajúcu prístroje, správne natočiť kupolu a roztvoriť štrbinu. V prípade, že pozorovaný objekt je už značne vysoko nad obzorom, dá sa štrbina rozpoliť a umožní tak pozorovať aj okolo poludnia. Nehovoriac o zložitej optickej počítačovej sieti. Môzem spomenúť napríklad to, že samotný COMP-S ako aj pointer ovládajú samostatné počítače. Stále sa dolaďujú väčšie i menšie technické detaily. Typické pozorovanie pozostáva z viacerých krokov. Najprv sa vyberie vhodná protuberancia a nastaví sa pozičný uhol. Dôležité je umelé zatmenie, ktoré sa navodzuje pomocou umelého mesiačika. Nasleduje nastavenie dvoch kamier pomocou programu Camware, ukrytých v krabičke COMP-u. Už onedlho budú štyri. Ak všetko funguje, pozorovateľ môže pristúpiť k snímkovaniu pomocou softvéru Labwiev, ktorý pri svojej zložitosti vyžaduje vedomosti počítačového inžiniera. Snímkuje sa v módoch flat, dark, cali, abso, targ a najmä obse. Všetky tieto časti sú nevyhnutne dôležité pre získanie kvalitných údajov. To, aby Slnko počas celého pozorovania ostalo v zornom poli zabezpečuje hodinový pohon (uhrgang) a pointer založený na princípe štyroch diód, na ktoré dopadá svetlo. V prípade nerovnomerného rozloženia svetla dokáže plne automaticky pohýnať v smere rektascenzie (alfa) a deklinácie (delta). Pointer je taktiež ovládaný pomocou Labview a jeho údaje sú vyhodnocované. Na to zas slúži softvér IDL (Interactive Data Language). Druhý, starší, z dvojice koronografov sa v súčasnosti využíva na spektroskopiu emisnej koróny v spolupráci so známejším softvérom Astropix.

Okrem astronómov a fyzikov (Neutrónový monitor Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky Košice) zo Slovenskej akadémie vied na Lomnickom Štíte sídli aj stanica SHMÚ, ktorú som mal taktiež možnosť navštíviť a zoznámiť sa s jej vybavením. Menšia budova bola postavená v roku 1955. Všetky údaje o počasí na Lomnickom Šite pochádzajú práve odtiaľ. V bielej meteorologickej búdke sú teplomery a ďalšie prístroje. Na najvyššie položenom mieste stoja dva heliografy, z ktorých údaje sú vyhodnocované po západe Slnka. Nechýbajú ani merače rýchlosti vetra, dokonca aj na princípe ultrazvuku. Takýto prístroj dokáže sám bez zásahu človeka vyhodnotiť smer a rýchlosť vetra. Jeden z troch striedajúcich sa službukonajúcich pracovníkov každú hodinu, stále 10 minút pred celou odosiela zistené aktuálne údaje zakódované v medzinárodnom kóde do centra v Bratislave. Najvyššia nameraná teplota tu bola +19,4 stupňov Celzia. Naopak, najnižšia nameraná teplota klesla len niečo pod -30 stupňov Celzia. Podľa slov vedúceho stanice Ľubomíra Stančíka najvyššia zaznamenaná rýchlosť vetra vystúpila až na hodnotu 204 km/h a to v roku 1976. Nedá sa však vylúčiť, že vietok, ktorý tu vtedy fúkal bol ešte rýchlejší. Hodnota 204 km/h bola však technickým maximom dobových prístrojov. Slovenský rekord ale nepochádza odtiaľ. Skalnaté pleso už zažilo ďaleko silnejšie vetry.

Budova Slovenskej akadémie vied je samostatná, spojená s budovou lanovky a kaviarne len stenou a dverami. Má aj únikový východ na plošinu, z ktorej je dobrý výhľad najmä na Poprad a Smokovce. Koľkokrát som tam šiel fotiť, alebo si len tak vychutnávať výhľad bez tlačiacich sa ľudí, počul som nad sebou hlasné konštatovanie, že tam by som nemal byť a ako veľmi riskujem. Dôležitý detail je ale v tom, že zhora takmer nie je vidieť dvere, ktoré tam vedú. SHMÚ sídli naopak na streche budovy v prenajatých priestoroch, odkiaľ je dobrý výhľad na všetky svetové strany. V prípade, že pôjdete na strechu, čakajte opäť hlasné reakcie turistov, ktorí by chceli odtiaľ fotku.

Keďže na vrchole štítu sa nenachádza žiadne reštauračné zariadenie, iba kaviareň, zásoby jedla si krátkodobí i dlhodobí obyvatelia zabezpečujú svojpomocne. Pitná i úžitková voda je dovážaná lanovkou. Kvôli nízkemu tlaku vzduchu (~72% normálu) nie je vhodné piť všetky druhy minerálok. Nedostatok kyslíka zároveň niekedy v prvých dňoch spôsobuje výškovú chorobu, ktorá sa môže prejaviť napríklad bolesťou hlavy či zvýšením srdcovej frekvencie. Človek sa hneď rýchlo unaví už po pár desiatkach schodov. Pobyt vo vysokej nadmorskej výške spôsobuje záťaž na pečeň. Doba aklimatizácie sa pohybuje v rozmedzí 1-2 dní.

Od roku 2008 sú v okolí vyhliadkovej trasy vyznačené vysokohorské rastliny, čo zvyšuje atraktívnosť návštevy. Nájdete tu prirodzene rastúce subniválne (podzimné, na slnečnej južnej strane) i niválne (zimné, na severnej strane) druhy. Medzi typické rastliny patrí dobre známy horec ľadový, lomikameň machovitý či najmenšia vŕba bylinná.

Lanovka premávajúca na Lomnický Štít sa začala stavať už v roku 1936. Prepraví za hodinu 45 osôb po trase dlhej 1876 m. Prevýšenie 868 m zdolá za 8-9 minút. Po 50 minútach pobytu sa ozve hlas: "Cestujúci s miestenkou číslo x (1-5), dostavte sa prosím urýchlene na nástupište.". Výzva je opakovaná dvakrát po sebe, aby sa náhodou niekto nezabudol.

Počas praxe som zažil niekoľko búrok a s tým spojených výluk lanovky. Sem-tam sa objavia aj krúpy. Počas mojej praxe sa to stalo štyrikrát. Ďalším zážitkom je blesk, ktorý trafil do blízkosti Skalnatého plesa, čo okamžite spôsobil výpadok prúdu aj nám hore. Do minúty nabehol dieselagregát, ktorý síce zabezpečuje elektrinu v celej budove, ale kúrenie ostáva vypnuté. Našťastie, elektrikárom sa to podarilo do hodiny opraviť. Raz nám tiež stekajúca voda spôsobila záplavy a s tým spojenú pohotovosť.

Keď sa nad observatóriom nachádza búrkový mrak a neďaleko sa blýska, je zretelne počuť, že železo je nabité. V zásade platí, že ranu dostane ten, kto sa toho prvý dotkne. Samozrejme, nie silnú, ale na vystrašenie to stačí. Jednou z najnavštevovanejších webstránok tu hore je www.blitzortung.org, kde sú zobrazované blesky v Európe aj inde na svete s periódou 30 sekúnd. V prípadoch búrok je lanovka zastavená buď v hornej alebo dolnej stanici na Skalnatom plese vo výške 1772 m. n. m.. Vtedy sa 45 turistov tlačí niekedy aj 2 hodiny v kaviarničke Dedo. Keď píšem tieto riadky, lanovka opäť kvôli zlým poveternostným podmienkam nepremáva. Veľmi to závisí od situácie, no niekedy prvá jazda lanovky hneď neberie turistov. Je to len servisná jazda. Má to ale jednu výhodu. Pracovníci, ktorí sa potrebujú dostať dole to majú uľahčené.

V zásade platí, že dostať sa hore je jednoduchšie ako dole. Smerom hore má každý pracovník svoju miestenku. Dole nie. Výhodou je to, že v lanovke nemusí byť nutne len tých 15 ľudí. Môže tam ísť toľko pasažierov, koľko sa vojde na váhu, samozrejme, keď si zakúpia lístok. Takto sú prepravovaní zamestnanci SHMÚ a SAV na Skalnaté pleso. Celkovo vládne priateľská atmosféra medzi lanovkármi, bufetármi, fyzikmi, meteorológmi i astronómami. Všetci si navzájom pomáhajú ak môžu. V takýchto podmienkach by to ináč ani nešlo.

Som rád, že po tomto skvelom týždni zostane moje meno zvečnené v kronike observatória neďaleko mien takých významných osobností ako troch prezidentov V4, ministrov či poslancov.

Každému laikovi prajem navštíviť toto observatórium, prežiť tu aspoň jednu noc a zobúdzať sa s výhľadom na okolité tatranské končiare a doliny. Všetkým záujemcom o astronómiu odporúčam praxovať na Lomnickom Štíte a tak si overiť aj rozšíriť svoje poznatky z oblasti fyzika Slnka.

Ako na to? Je potrebné si podať žiadosť na Astronomický ústav SAV v Starej Lesnej a doložiť ju svojimi astronomickými výsledkami.

Široká verejnosť má možnosť dostať sa do kupoly observatória počas Dní otvorených dverí, ktoré sú zverejnené na stránke www.astro.sk.

Viac fotografií nájdete na tejto stránke.

Předchozí díly:
[1] Putovanie po hvezdárňach (1): Hvezdáreň v Rokycanoch
[2] Putovanie po hvezdárňach (3): MOA Niepołomice
[3] Putovanie po hvezdárňach (2): Hvezdáreň a planetárium v Prešove