Si absolventom Colby College, Maine, USA v odbore informatiky, matematiky a fyziky. Ako si sa dostal na štúdium do USA a čo tomu predchádzalo?

Ako druhák na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave som na nástenke školy natrafil na oznam o možnosti študovať v zahraničí na United World College (UWC). Prihlásil som sa, prešiel cez výberové konanie, ktoré zahŕňalo viacero druhov testov (osobnostný, vedomostný a psychologický), a bol som prijatý na štúdium v UWC v Duine, v Taliansku. Tu som absolvoval posledné dva roky stredoškolských štúdií a získal diplom International Baccalaureate (IB, bakalár). Prestížne americké univerzity uprednostňujú záujemcov s takýmto diplomom a tak vedomý si svojich šancí som si podal prihlášku na päť amerických škôl. Colby College vo Waterville (Maine) mi ponúkla plné štipendium a tak som tam strávil nasledujúce 4 roky života.

Následne si začal pracovať v New Yorku, potom prišiel Londýn a minulé leto si "utiekol" pred olympijským ošiaľom späť do Bratislavy. Stále však pracuješ ako programátor. V čom spočíva tvoja práca?

Po získaní titulu bakalára z výpočtovej techniky a matematiky som si našiel prácu vývojára webových aplikácií pre agentúru R/GA v New Yorku. Pracoval som pre nich od septembra 2006 do mája 2007, vtedy mi vypršalo pracovné povolenie ... Všetci zahraniční študenti bakalárskeho štúdia na amerických univerzitách dostávajú pracovné vízum nazývané OPT na 12 mesiacov, čo je súčasťou študentského víza. Keď moje OPT povolenie skončilo a nezískal som vízum H-1B, ktoré je pokračovaním OPT, firma ma premiestnila do ich novej kancelárie v Londýne. Tu som pracoval až do júla minulého roka. Spočiatku pre spomínanú americkú firmu, neskôr na voľnej nohe pre viaceré firmy, prevažne vždy na jednom projekte a potom som šiel ďalej.

Už ako 8 ročný si sledoval Perzeidy, ako dvanásťročného ťa očarila jasná kométa Hale-Bopp a potom si zažil úplné zatmenie Slnka. Napriek tomu si sa rozhodol pre štúdium informatiky a nie astronómie. Prečo?

Na Colby College som mal v rámci štúdia fyziky i prednášky z astronómie. Boli tam len dva astronomické kurzy. Jeden bol príliš jednoduchý a druhý bol pre mňa tiež nenáročný, keďže som už mal skúsenosti s prácou s ďalekohľadom, CCD kamerou a so spracovaním získaných údajov. Hlavný dôvod, ktorý ma odrádzal od ďalšieho štúdia astronómie, bol fakt, že prakticky všetky letné praxe, stáže a pracovné pozície v oblasti astronómie boli podmienené americkým štátnym občianstvom. V princípe všetky tieto pozície obsadzuje organizácia REU (Research Education for Undergraduates) cez National Science Foundation, ktorá požaduje od záujemcov americké občianstvo, alebo trvalý pobyt - takmer žiadna výnimka nie je možná.

Napriek tomu som až po tretí rok štúdia mal ako hlavný predmet fyziku. Potom som si ale uvedomil, že pri väčšine astronomického výskumu sa využíva výpočtová technika (napr. SETI at home) a z pragmatického hľadiska, diplom z informačných technológií otvára široké možnosti pri hľadaní zamestnania.

Odkiaľ si čerpal astronomické informácie v začiatkoch, boli to ešte klasické knihy, alebo to bol už internet ?

Začiatkom 90-tych rokov internet na Slovensku bol viac-menej nedostupný, teraz myslím najmä na domácnosti (občas sa divím, ako som bez internetu mohol žiť - dnes sa to zdá nemožné). Pamätám si a jednu či dve knižky v domácej knižnici, keď som bol ešte dieťa, ale publikácia, ktorá sa stala mojou "bibliou", bola Encyklopédia astronómie. Spomínam si, ako ma bavilo aktualizovať mnohé heslá prepisovaním do môjho notebooku. Okrem kníh najväčším zdrojom informácií boli pre mňa otec, starý otec a strýko, ktorý bol známy fotograf.

Internet je dnes hlavným zdrojom informácií aj v astronómii, i keď nie vždy najpresnejším. Si autorom web portálu "The Astronews Daily", kde človek na jednom mieste získa prehľad o novinkách v astronómii. Ako si dostal tento nápad? Predpodkladám, že samotná realizácia musela byť pre web dizajnéra hračka ...

V skutočnosti som urobil len veľmi málo. Astronews Daily využíva služby portálu Paper.li, ktorý vlastne robí súhrn twitterových správ, podľa zadania používateľa z predchádzajúceho dňa. Teda dal som dokopy pravidlá, t.j. od ktorých užívateľov sociálnej siete twitter a aké druhy správ by mal systém zhromažďovať. A výsledok vidíte denne na Astoronews Daily.

Spomenieš si na "prvé míľniky" na tvojej ceste k astronómii?

U starých rodičov na chalupe vo Važci, ďaleko od mestského osvetlenia, som s otcom trávil mnoho nocí pozorovaním oblohy a meteorov. Pamätám si sklamanie, že som musel spať v čase maxim meteorického roja Perzeíd v roku 1992.

Potom prišla kométa C/1995 O1 (Hale-Bopp). Verím, že nikto z tých čo ju videli, na ten pohľad v živote nezabudnú. Snáď zažijeme čosi podobné pri kométe C/2012 S1(ISON), kto vie.

Rok 1999 bol celkom výnimočný: úplné zatmenie Slnka - s pásom totality tesne míňajúc južnú hranicu Slovenska - bolo niečo úžasné. Vedel som, že to musím vidieť pri Balatone, nechcel som čakať do 7. októbra 2135 na pozorovanie zo Slovenska.

Okrem samotného zatmenia Slnka som bol úspešný v prvom kole súťaže Astrosoutež ´99, ktorá prebiehala v Českej republike. Žiaľ, druhé kolo súťaže na observatóriu vo Vyškove, (ČR), bolo bez mojej účasti, už som mal na ten termín dohodnutú letnú brigádu.

Odvtedy pretieklo veľa vody Dunajom a dnes spolupracuješ s významnými observatóriami po celom svete. Aké bolo tvoje prvé stretnutie s profesionálnou astronómiou?

Moje prvé stretnutie s profesionálnou astronómiou bolo v lete 2001 na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu UK (AGO) v Modre. Každý študent na UWC musel vypracovať ročníkovú prácu. Ako tému som si zvolil rotačnú periódu blízkozemskej planétky (5587) 1990 SB. V tom čase som nevedel, že sa jedná o takéto teleso. Cieľom bolo získať údaje známej planétky a vytvoriť svetelnú krivku. Fotometria asteroidov je jednou z výskumných úloh na AGO a RNDr. Juraj Tóth a jeho kolegova mi ochotne poskytli potrebné údaje.

Asteroidom si sa prvýkrát venoval v rámci ročníkovej práce. Uplynulo 9 rokov, kým sa tvoja pozornosť opäť zamerala na tieto telesá slnečnej sústavy, tentokrát už na dlhšie. Začal si po nich pátrať vďaka databáze archívnych snímkov SkyMorph. Ako si sa o archíve dozvedel a čím ťa zaujal?

Natrafil som sa výbornú web stránku "Objavte planétku z archívu SkyMorph" s detailným popisom práce a s užitočnými tipmi. Dozvedel som sa tu, ako nastaviť potrebný softvér, ako identifikovať pohybujúce sa objekty, zistiť či sú známe alebo nové, ako zaslať pozorovania do Minor Planet Center (MPC), atď., všetko to boli veľmi cenné rady.

SkyMorph bol výbornou možnosťou pre amatérskych astronómov na objavovanie asteroidov. Myslím si, že je to stále ideálny spôsob pre každého, kto chce získať skúsenosti potrebné k vlastným objavom.

Na archívnych záberoch si našiel osem nových planétok. S jedlom rastie chuť, ako sa vraví, a tak si onedlho "presedlal" na pozorovanie cez internetový ďalekohľad Lightbucket Observatory. A ďalšie objavy nedali na seba dlho čakať ...

SkyMorph bol perfektný zdroj údajov, ale tieto dáta z archívu boli staršieho dáta - z rokov 1996 - 2003. Navyše zmenili sa pravidlá a všetky objavy boli prisudzované programu NEAT, bez ohľadu na to, kto objekty našiel. Navyše od začiatku som považoval prácu s archívnymi dátami ako rozcvičku a neskôr som plánoval rozbehnúť svoj vlastný pozorovací program. Bolo mi jasné, že vybudovať vlastné observatórium je príliš nákladná záležitosť, našťastie v tom čase získali na popularite internetové ďalekohľady a konkurencia stlačila ceny pozorovacieho času na prijateľnú úroveň.

Lightbuckets Observatory bol v tom čase nováčikom v tejto oblasti. Napriek tomu kombinácia vysoko kvalitného prístroja (24" Ritchey-Chretien + CCD) a ideálnych pozorovacích podmienok v Novom Mexiku bola sľubná na hľadanie planétok a úspech prišiel okamžite. Hneď na prvom zábere, ktorý som získal, som našiel dve nové telesá o jasnosti 21,5 mag (4 expozície po 120 s). Obe budú čoskoro očíslované. Po 4 týždňoch pozorovaní cez Lightbuckets som našiel asteroid 2010 EM 34, ktorý som medzitým pomenoval podľa mojej priateľky.

V tom istom roku si sa dozvedel aj o organizácii International Astronomical Search Collaboration (IASC). IASC je veľmi zaujímavý projekt, ktorý sa vznikol na pôde Hardin-Simmons University v Texase koncom roka 2006, v čase, keď si žil a pracoval v New Yorku. Do projektu si sa však zapojil až o 4 roky neskôr. Ako si sa vôbec dostal do tímu IASC?

Pomerne veľa času som strávil zisťovaním ako pozorujú asteroidy ostatní, aké prístroje používajú. Preštudoval som ich príbehy o objavoch. Zo skúseností druhých sa môžeš vždy naučiť niečo nové, stačí pozorne čítať. Pri čítaní som natrafil na stránku The Astronomical Research Institute (ARI). Dozvedel som sa o aktivitách ARI v rámci IASC. Zo stránky IASC som zistil, že to riadia dobrovoľníci a tak som sa rozhodol skontaktovať Patricka Millera (zakladateľa IASC a riaditeľa) a spýtal sa na možnosť pripojenia sa k tímu. A prijali ma.

Môžeš vysvetliť podstatu projektu a aká je tvoja úloha?

V rámci IASC majú študenti stredných a vysokých škôl možnosť objavovať malé telesá slnečnej sústavy. Počas 5 týždňových IASC kampaní sú snímky hviezdnych polí pomocou internetu rozoslané študentom, ktorí ich analyzujú. Ak na snímkach identifikujú nové objekty, IASC ich oficiálne uvedie ako spoluobjaviteľov a majú možnosť navrhnúť meno pre daný asteroid po jeho očíslovaní.

Som vedúcim skupiny, ktorá spracúva pozorovania tzv. IASC Data Reduction Team (IDaRT). Sťahujem napozorované snímky do našej siete, meriam identifikované objekty a zasielam dáta do MPC. Následne rozposielam cez internet snímky do škôl zapojených do konkrétnej kampane.

Minulý rok sme spolupracovali s 500 školami v 45 krajinách. Niektoré školy skúmajú pozorovania z nášho prvotného zdroja ARI (H21), od septembra minulého roka využívame prostredníctvom Sierra Stars Observatory Network (SSON) aj ďalekohľad observatória Mt. Lemmon SkyCenter (G84) a okrem toho sme mali i dve špeciálne kampane s dátami z Pan-STARRS.

Spracovanie dát nepochybne zaberie veľa času. Ako vyzerá tvoj bežný deň počas kampane? A mimo nej?

Málokedy sa stane, že by neprebiehala žiadna kampaň, harmonogram je nabitý a snažíme sa uspokojiť všetky školy, ktoré prejavili záujem. Vyhodnocujem nové dáta po každej pozorovacej noci, bez ohľadu na to, či beží alebo nebeží niektorá kampaň. Jediné v čom sa to odlišuje - ak nebeží kampaň, nepreposielam údaje na školy.

Ako si spomenul, do prezerania snímkov sa zapája ročne množstvo škôl z celého sveta. Neuvažujete so zapojením slovenských škôl?

O zapojení škôl zo Slovenska (rovnako ako z Česka a Maďarska) už nejaký čas uvažujem. Začali sme pracovať na potrebnej infraštruktúre, ale ide o dlhý proces a bude to ešte chvíľu trvať, kým budeme vedieť spustiť pozorovaciu kampaň v tomto regióne.

V úvode si spomínal účasť na súťaži Astrosoutěž 99. Mal si to dobre rozbehnuté, v prvom kole si ako jediný získal maximálny počet bodov. A zrejme i po praktickej časti si mohol pomýšľať na prvensto. Nakoniec sa tak nestalo ... a tak si nebol na exkurzii v Ondřejove a nestretol sa s dr. Grygarom. To boli totiž ceny pre víťaza súťaže. Vtedy by si si to istotne veľmi cenil. Ale odvtedy uplynulo vyše 10 rokov. Čo by bolo pre teba adekvátnym ocenením dnes? Kam by si sa rád vybral na exkurziu a s kým by si sa rád stretol?

Škoda, že to vtedy nevyšlo, no mal som už dohodnutú prácu na leto. Kam by som sa vybral najradšej? Nakoľko už nie je plánovaná žiadna údržba Hubblevho vesmírneho teleskopu (HST), mám smolu - už sa k nemu nedostanem, samozrejme žartujem. Ale naozaj by som rád navštívil niektoré najväčšie observatóriá sveta - na Kanárskych ostrovoch, na Havaji, v Čile a Kitt Peak a Mt. Lemmon/Catalina. Práve som si rezervoval letenku na výlet do USA, a dúfam, že sa mi podarí navštíviť posledne menované observatórium. Okrem toho by už bolo vhodné stretnutie s ostatnými spolupracovníkmi v rámci IASC, doteraz som sa osobne s nikým z nich nestretol. Samozrejme návšteva MPC a stretnutie s Timom Spahrom je rozhodne na vrchole môjho zoznamu.

IASC približuje vedecký výskum v praxi najmladším záujemcom o vesmír a umožňuje im vyskúšať si časť ozajstnej práce astronóma. A kométa Vorobjov je vlastne vedľajším produktom tejto činnosti. Napadlo ti, že sa popri planétkach hlavného pásu podarí nájsť aj transneptunické teleso, či dokonca kométu?

Myslím, si, že každý, kto pozoruje oblohu (a pátra buď po NEO/PHA objektoch, či po obyčajných planétkach hlavného pásu), tajne dúfa, že objaví nezvyčajné objekty ako Kentaurov, TNO a kométy. Samozrejme, že vždy som túžil pridať svoje meno k takémuto objavu. A úprimne povedané - nečakal som, že sa to stane tak skoro... S IASC som začal spolupracovať v marci 2010 a povedal by som, že v priemere prezriem 15 - 30 políčok o rozmere 20´x 20´, čo sú 2-3 oblúkové stupne za noc. Táto plocha sa približne rovná jedinému políčku Pan-STARRS-u a zhruba dvom políčkam z observatória Mt. Lemmon (G96). Navyše berúc do úvahy, že veľké prehliadky oblohy zachytia takmer všetko medzi -10 a 30-40 stupňami v deklinácii, nájsť niečo, čo doteraz pozorované nebolo, je už samo o sebe slušný výkon.

Novú kométu si našiel 15. októbra 2012 počas rutinnej prehliadky snímok získaných 80 cm Schulmanovým teleskopom na Mt. Lemmon SkyCenter Observatory v Arizone. Oficiálne oznámenie o objave kométy P/2012 T7 (Vorobjov) prišlo 18. októbra, keď sa zhromaždilo dostatok potvrdzujúcich pozorovaní. Boli to dlhé 3 dni?

Podrobnosti okolo objavu popisujem na blogu SSON, ale potom, čo Bob Holmes (H21) získal deň po objave potvrdzujúce snímky objektu, nebolo pochýb, že sa jedná o kométu. Teda bolo to už len o tom, či je to úplne nová kométa, alebo návrat v minulosti už pozorovanej. Tim Spahr mi oznámil, že nenašiel žiadne ďalšie pozorovania kométy (čo samozrejme neznamenalo, že nie sú, ale bolo to sľubné). Okrem toho som vedel, že v Central Bureau for Astronomical Telegrams (CBAT) zvyčajne ignorujú predobjavové pozorovania (pri pomenovaní kométy), prípadne ak bol objekt považovaný za planétku a už získal označenie, tak zvyčajne dostane dve mená: jedno podľa objaviteľa asteroidálneho telesa a jedno podľa objaviteľa kometárneho vzhľadu - napr. 2011 JB15 (P/Spacewatch-Boattini). Bez ohľadu na to všetko, bol som veľmi šťastný, keď cirkulár MPC objav uverejnil.

Kometa P/2012 T7 (Vorobjov) pohybující se v dolní polovině pole hvězd. Foto: B. Holmes.

Potom ako si študoval príbehy iných astronómov, zrazu si sám mohol jeden objav popísať. S akými pocitmi si sa púšťal do písania?

Komunikoval som v s Danom Greenom (CBAT) ohľadom pomenovania kométy niekoľko dní. Spýtal sa ma zopár otázok na okolnosti objavu, kto boli ďalší pozorovatelia a ako boli zapojení. Popis objavu publikovaný v CBET 3260 napísal Dan Green.

Objavená kométa Vorobjov je periodická, okolo Slnka obehne raz za 12 rokov a patrí do Jupiterovej skupiny komét. Žiaľ nejde o kométu, ktorú by sme mohli pozorovať voľným okom. Pozoroval si ju aj neskôr po objave?

Kométu som naposledy pozoroval 9. decembra 2012 cez ďalekohľad, ktorým som ju aj našiel (G84). Ďalšie dve observatóriá (130 a D90) zachytili kométu 12. a 18. decembra. Chystám sa pozorovaný oblúk kométy ešte trocha predĺžiť v priebehu januára a februára. Kométa by mala byť bez problémov pozorovateľná i pri nasledujúcej opozícii (2013/2014). Asi pred mesiacom som dostal email od Roba D. Matsona, že našiel predobjavové pozorovania kométy v archíve NEAT z decembra 2000 a januára 2001. Následne MPC dokázalo priradiť pozorovania Andrea Boatiniho z 1. novembra 2011 (objekt mal stelárny vzhľad a jasnosť 21,5 mg). Vzhľadom na to je šanca, že by kométa pomerne rýchlo mohla získať definitívne označenie.

V súčasnosti nové kométy objavujú najmä veľké prehliadky oblohy. Klasickému vizuálnemu hľadaniu komét sa venuje na svete len zopár jednotlivcov. Existuje ešte šanca na vizuálny objav? Alebo Pan-STARRS-a jeho nasledovníci budú brať všetko?

Šanca na vizuálny objav stále je, aj keď je veľmi malá. Ak si spomínam správne, posledná kométa objavená vizuálne bola 2010 V1 (P/Ikeya-Murakami), ktorá mala v čase objavu jasnosť 8,5 mag. Budovanie Pan-STARRS-u napreduje pomaly. Teraz je takmer isté, že pôvodne plánované 4 teleskopy sa takmer s istotou nepostavia. Verím, že financovanie druhého teleskopu PS2 je zabezpečené, ale nevidím šancu, že by vláda zafinancovala i ďalšie dva, najmä keď sa buduje LSST. PS1 a PS2 budú zamerané na slabé NEO a PHA telesá a predpokladám, že budú skúmať tú istú oblasť oblohy ako ostatné prehliadky (ale budú mať dosah o 1-2 magnitúdy viac). Takže na lov komét zostane pomerne malá oblasť oblohy, hlavne nad 50-60 stupňov v deklinácii. Keď LSST začne plnú prevádzku (ak sa vôbec spustí), myslím si, že s veľkou pravdepodobnosťou skončia nielen vizuálne objavy, ale amatérske objavy úplne (teda pokiaľ si niekto nepostaví ďalekohľad so zrkadlom nad 1 meter).

Ponúknu nám kométy C/2012 S1 (ISON) a C/2011 L4 (Pan-STARRS) podobný zážitok, aký mali pred Vianocami 2011 s kométou Lovejoy pozorovatelia na južnej pologuli?

Nepochybne obe kométy nám predvedú veľké divadlo. Netúžim po ničom inom, len zažiť veľké predstavenie, aké sme od roku 1997 na severnej pologuli nezažili (Hale-Bopp). Napriek tomu som trocha skeptický ohľadne najoptimistickejších predpovedí, keďže je to veľmi ťažko predpovedateľné. Okrem toho stále je tu možnosť, že kométa ISON neprežije prechod príslním.

Najnovšie údaje naznačujú spomalenie zjasňovania ďaleko za optimistickou krivkou. Ak si spomínam správne, nová predpoveď uvádza maximálnu jasnosť s magnitúdou medzi 0 až -5.

Objavom kométy sa ti splnil sen, o akom sníva mnoho astronómov. Máš v zásobe nejaký ďalší?

Ďalšia kométa. Rád by som objavil takú, ktorá by nám predviedla niečo podobné ako Hale-Bopp v roku 1997. A samozrejme stále je dosť neznámych objektov čakajúcich na objav - blízkozemské planétky, potenciálne nebezpečné planétky, či transneptunické telesá, ktoré zatiaľ nie sú katalogizované.

Okrem toho v tomto roku chystáme veľký rozmach s IASC. Pracujem na webovom portáli a na novom projekte, prostredníctvom ktorého čoskoro budú môcť záujemcovia z verejnosti objaviť svoju prvú NEO planétku. Očakávam, že to bude veľkolepý rok pre IASC.

Převzato: www.skaw.sk - Stránky Stefana Kürtiho